Projektové riadenie – slobodný prístup k práci

Práca

Väčšinu času trávime v práci. Či už si to uvedomujeme alebo nie, proste je to tak. Mám dokonca pocit, že pravdivosť tohto tvrdenia priamo úmerne rastie s naším vekom. Nie vždy platí pracovná doba od 9:00 do 17:00 a my sa zahlcujeme prácou čím ďalej tým viac. Kvôli peniazom, šéfovi alebo nás to jednoducho baví (aspoň si to tak nahovárame).

Pravdou však je, že niečo robíme zle. Sústreďujeme sa len na jednu premennú v živote, a tým pádom zanedbávame tie ostatné. V práci trávime čas vecami, ktoré nepridávajú hodnotu a potom nestíhame. Vrháme sa od projektu do projektu bez toho, aby sme jeden ukončili a potom zanedbávame ostatné dôležité “projekty”.

Projekt

Pojem projekt pozná asi každý z nás. Stretávame sa s nim bežne v práci, no i tak mám pocit, že nám uniká jeho podstata. Tou podstatou je dosiahnutie cieľa projektu. Lenže my tých cieľov máme vždy niekoľko a na tom to všetko padá.

Projekt je jedinečný a neopakovateľný zážitok, ktorý má svoj začiatok i koniec. Je to taký WOW zážitok. Vždy nás niečím prekvapí, vždy nám prinesie nové výzvy. Jedinečný ešte neznamená fantastický a jednoduchý. Často nám to skĺzne do zážitku WOW no vo význame Worst of Worst. A to len preto, že ho nedokážeme riadiť.

V podstate v projekte ide vždy o jednu z troch veci. A to buď čas, náklady alebo rozsah (scope) projektu. Ide tu vlastne o troj-imperatív, kedy sa nám všetky tri faktory navzájom ovplyvňujú. Základom dobrého projektového riadenia je jasne si zafixovať jeden z nich a hýbať len ostatnými dvoma, tým pádom sa dostávame k jasne stanoveným prioritám. Cieľ môže byť len jeden. Aby sme sa však k nemu dostali potrebujeme správne využívať nástroje projektového riadenia.

Život

Tak ako projekt i život je jedinečný a neopakovateľný zážitok, ktorý má svoj začiatok i koniec. Pre život, z hľadiska jeho dĺžky, je však ťažko hovoriť len o jednom cieli, pretože ten môže byť v rôznych etapách iný. Preto, čo sa týka života je lepšie hovoriť o hodnotách a nie cieľoch.

Aké sú vaše tri hodnoty o ktoré sa najčastejšie opierate? Aký je Váš troj-imperatív? Moje sú rodina, zdravie, práca. Poradie dôležitosti sa však s časom mení. No tak ako pri projektoch sa nemôžeme snažiť dosiahnuť všetky ciele naraz, tak i v živote nemôžme priradiť všetkým hodnotám rovnakú váhu. Potrebujeme si jednu hodnotu na čas zafixovať a manipulovať s ostatnými. Jednoducho nemôžeme byť úspešní v práci, zdraví a mať veľkú rodinu a tráviť s ňou veľa času.

A viete čo, ja si myslím, že môžeme. No každú z týchto vecí však musíme dosiahnuť postupne, systematicky s plánovaním. Inými slovami, každá z našich hodnôt či životných cieľov musí mať miesto v kalendári. Na to aby sme si však všetko plánovali a následne i dodržiavali, potrebujeme mať určitú slobodu v tom, čo robíme. Doslova potrebujeme slobodu v práci.

Sloboda v práci

Keď môžem v nedeľu dorábať veci do práce, prečo by som nemohol ísť do kina v utorok doobeda? Áno aj toto je sloboda v práci. Mať možnosť vybrať si, kedy budem robiť svoju prácu.

Daniel Pink v knihe “čo nás poháňa” popísal tri faktory, ktoré ovplyvňujú to, či sme v práci šťastní a úspešní. Prvým faktorom je “autonómia”. Jednoducho, môžem sa sám rozhodnúť, čo budem robiť a kedy to budem robiť a taktiež ako to budem robiť – to je to kino v utorok doobeda. Druhý faktor je “majstrovstvo”. Robím teda to, čo ma baví, robím to, na čo mám talent. Neznamená to, že som najlepší v tom, čo robím. Znamená to, že sa sústavne vzdelávam v mojej profesii a som stále lepší a lepší v tom, čo robím. Tretí faktor je “Zmysel”. Viem, že to čo robím, je prospešné a napĺňa ma to.

Cez tieto tri faktory by som definoval slobodu v práci. Sloboda je však len jedna strana mince. Tá druhá je zodpovednosť. Mať autonómiu v práci a žiadnu zodpovednosť vedie k anarchii. Mať majstrovstvo v práci a žiadnu zodpovednosť je mrhaním talentu a vidieť zmysel vo svojej práci, no nebrať za ňu zodpovednosť je klamanie samého seba.

Zodpovednosť za prácu a zodpovednosť za vlastný život idú ruka v ruke. Pretože len ja som zodpovedný za svoj život.

Život

Nikto nie je ostrov. Všetko sa točí okolo práce. Už v roku 1851 britský spoločenský reformátor John Ruskin poznamenal: “Aby boli ľudia v práci šťastní, potrebujú tri veci: musia byť pre ňu fyzicky a psychicky zdatní, nemôžu jej mať príliš veľa a musia mať pri nej pocit, že sú úspešní.” Takže nestačí len pracovať a pracovať. Musíme sa postarať i o to, aby sme boli schopní pracovať. Život teda nie je len o práci, je aj o oddychu, relaxe, športe, teda o zdravom životnom štýle. Áno aj ten musíme mať v kalendári. Nepotrebujeme byť zdraví len preto, aby sme mohli pracovať ako kone. Nenahraditeľných sú plné cintoríny. Musíme byť zdraví, aby sme sa dokázali postarať o svoju rodinu, o svojich priateľov. Byť schopní podať im pomocnú ruku. Zaujímavý pohľad na rovnováhu súkromného a pracovného života ponúka “teória štyroch horákov”. Predstavte si, že by váš život pozostával z horákov, ktoré reprezentujú štyri kvadranty (hodnoty) vášho života: rodina, priatelia, zdravie a práca. Teória hovorí o tom, že ak chcete byť úspešní v živote, tak musíte vypnúť jeden horák. Ak však chcete byť naozaj úspešný musíte vypnúť dva. Nedá sa dosiahnuť všetko naraz. Na jednej strane všetci máme svoje základne hodnoty, ktoré riadia náš život. Tie však máme všetci odlišné. Spoločnú máme len jednu mernú jednotku a tou je čas. Všetci máme len 24 hodín denne. Niektorí sú úspešní, druhí zas nie. Niektorí sú pánmi svojho času, druhí zas nie.

Projekt

Projektové riadenia nás učí plánovať. V prvom rade nás učí, že k projektom musíme pristupovať cez požiadavky zákazníka a stakeholderov. Postupne si z požiadaviek vytvárame úlohy a dávame im časovú postupnosť. Prehodnocujeme riziká, priorizujeme a vytvárame nápravné opatrenia. Výsledkom je časový plán, ktorý nám dá predstavu o ceste, ktorá nás čaká, kým dôjdeme do cieľa. Pri projekte vždy pracujem s časom i keď nemusí byť naším cieľom. Dáva nám však predstavu o tom čo nás na ceste čaká a kedy. Pri projektoch pracujeme s kalendárom. Či už je to formou gantovho diagramu alebo zohľadňujem teóriu obmedzení. Podstatnou premennou je čas. Projektový manažér využíva nástroje projektového manažmentu, lebo je zodpovedný za projekt. Taktiež človek je zodpovedný za svoju prácu a svoj život.

Práca

Ako povedal Tolstoj: “Všetko o čom musíme rozhodnúť, je len to, čo spravíme s časom, ktorý máme” platí to pre prácu a hlavne pre život. Novodobý pojem “prokrastinácia” je teraz na mieste. Doslova chorobné odkladanie vecí na neskôr a zabíjanie času nepodstatnými činnosťami si skôr či neskôr vyberie svoju daň. Na druhej strane prepracovanosť. Nabaľovanie aktivít, ktoré musia byť hotové dnes, detailne prerábanie veci stále dookola bez pridanej hodnoty. Všetci máme svoje pracovné muchy a všetci si ich nosíme stále so sebou. Tie muchy nám však odoberajú veľký kus nás samých. Tie muchy sú dôkaz toho, že nemáme svoj život pod kontrolou. Pod kontrolou mám len to, čo dokážem riadiť. Pod kontrolou mám len to, za čo mám zodpovednosť.

Comments are closed.